Zámocký rybník

Parky a záhrady Holíčskeho zámku

O histórií parku vieme zatiaľ pomerne málo, pretože chýbajú faktické materiály v teréne ako aj písomné doklady hovoriace o vývoji parku. Za najpozoruhodnejší podklad o parku považujeme Plán z polovice 18. storočia značený ako „Plan du chateu et fasaderie de Holics“. Autor grafického podkladu je zatiaľ neznámy a bol pravdepodobne vyhotovený približne v polovici 18. storočia v dobe budovania alebo tesne po dokončení zámku. Prístupovú cestu k zámku, ktorá viedla v preluke medzi hospodárskymi budovami, lemovali štyri rady stromov. Táto alej začínala už za cestou na protiľahlom kopci a končila lievikovitým zúžením v strede palisádového chodníka. Trasa aleje sa zachovala do súčasnosti, avšak porast je už obnovovaný. Široký pás stromovej zelene oddeľoval zámok od hospodárskych objektov. Za širokým pásom stromov bol palisádový chodník, ktorý bol z oboch strán lemovaný stromoradím. Do renesančnej pevnosti, v strede ktorej sa nachádzal zámok, sa vchádzalo cez zastrešený prístrešok. Prvý dvor bol takmer bez zelene, iba v nárožných bastiónoch boli steny tvarovaných živých plotov a v strede boli záhony, alebo barokovo tvarované krovité plastiky. Vnútorná priekopa okolo zámku bola upravená tvarovanými záhonmi a krovinami. Samotný vnútorný dvor bol bez zelene, je však pravdepodobné, že na tomto nádvorí boli rozmiestnené rôzne tvarované dreviny v kvetináčoch.

Holíčsky zámok a park s bažantnicami na konci 18. storočia

Za vodnou priekopou renesančnej pevnosti bol park riešený ako barokovo-klasicistická bažantnica. Bažantnicu tvoril lesný porast pravidelne členený na 32 dielov – trojuholníkov, pričom dva dielce tvorili malý štvorec, ktorý bol štvrtinou väčšieho štvorca. Štyri takéto väčšie štvorce tvorili jeden veľký štvorec, vlastné jadro - základ bažantnice. Veľký štvorec bol obrúbený alejami. Aleje lemovali aj široké stredové chodníky. V priesečníku týchto alejí bola veľká kruhová plocha, v strede ktorej bol kruhový bazén, pravdepodobne s vodotryskom. Priemer kruhovej plochy bol približne 20-35 m a priemer bazénu 15-18 m. Šírka chodníkov bola 15-20 m. Okolo stredovej kruhovej plochy sa nachádzalo 8 kruhových odpočívadiel, ktoré boli obrúbené strihaným živým plotom a je možné, že okrem lavíc boli v nich umiestnené aj alegorické sochy. Kruhová plocha resp. polkruhovité plochy rovnakého priemeru uzatvárali tieto aleje aj na ich okrajoch. Nachádzali sa tu tiež odpočívadlá zoskupené do obdĺžnikového tvaru a boli pravdepodobne tiež zdobené sochami a drobnou architektúrou. Podobne ako v priesečníku stredového chodníkového kríža veľkého štvorca mali i štyri menšie štvorce vo svojom strede kruhové plochy s menšími priemermi. Chodníky bažantnice boli obrastené strihaným živým plotom okrem stredového kríža, ktorý bol lemovaný stromovými alejami. Strihané živé ploty boli veľmi výrazným architektonickým prvkom bažantnice, základom veľmi účinným. Usmerňovali pohľady nielen na fontány, ale i na dôležité objekty v okolitej krajine ( kostol, sýpky a pod.). Bažantnicu pretkával systém odvodňovacích kanálov. Kanály neboli výrazne architektonicky upravované, pretože z vnútornej strany veľkého štvorca ich pohľadovo maskovali živé ploty. Pred veľkým štvorcom bažantnice ako aj za ním boli široké trávnaté pásy, ktoré boli ohraničené stromoradím. Bažantnica bola vysadená stromoradím aj na vonkajšom obvode, pričom tri dlhé stromoradia spájali bažantnicu aj so vzdialenejšími objektmi v okolitej krajine napríklad s konskými maštaľami v Kopčanoch.

Voda bola dôležitým prvkom v koncepcii barokovej záhrady. Popri budovách ako boli domčeky záhradníkov, strážnika, zámockých bažantníc parkový mobiliár v polovici 18. storočia mali doplniť fontány. Avšak ich stavba nakoniec nebola realizovaná. Dominantou celého parku mala byť veľká reprezentatívna fontána v centrálnej časti parku, v časti, kde bola os vodovodu. Podľa dochovaných plánov vieme, že jedna z navrhovaných fontán mala okrúhly pôdorys s kamennou obrubou. Bola tvorená ústrednou masívnou kovovou figúrou, z ktorej mala striekať voda. Autor, ktorý je anonymný pochádzal z Talianska. Druhý návrh je z francúzskej proveniencie. Oproti fontáne z Talianska je zložitejšia. Fontána mala charakter umelej jaskyne, grotty s vnútornou miestnosťou, kde sa nachádzalo časť jej technického zázemia. Vodným zdrojom pre fontány bolo potrubie uložené pod hlavnou komunikáciou s mostovkou. Gravitačnou silou poháňaný vodovod s liatinovým potrubím mal byť napájaný z cisterny na návrší nad mestečkom. Dostatočný tlak vody musel byť zabezpečený bližšie nám neznámym technickým riešením.

Architektonicky stvárnená fontána v zámockom parku

Na prelome 18. – 19. storočia dostal holíčsky zámocký park novú podobu. Jej autorom je Johann Kegel. Jeho úprava parku sa inšpirovala striedmejšími anglickými vzormi. Výsadba v zámockom parku bola zjednodušená. Časť parku bola rozdelená na lineárne pásy. Do parku bolo vysadených viacero stromov. Bastióny boli v druhej polovici 19. storočia len zatrávnené. V tomto období zanikli kvetinové záhony vo vnútornej priekope zámku. Vzhľadom na to, že zámok prestal po smrti cisára Františka Štefana slúžiť reprezentatívnym účelom, ani starostlivosť o park nebola taká, ako si barokovo – klasicistická úprava vyžadovala. Zámok a park spolu vytváral jeden kompozičný celok, dominujúci celému mestu až do vzniku 1. Československej republiky, kedy bola bažantnica vyrúbaná. Z pôvodného parku sa do súčasnosti zachovali len historické gaštanové a lipové aleje.

Postupná obnova historických Zámockých záhrad v HolíčiStav areálu NKP Holíčsky zámok pred obnovou

Nultá etapa obnovy zámockých záhrad sa začala v roku 2015 kedy Mesto Holíč spoločne s cezhraničným partnerom OZ Průvodce parkem Valtice zrealizovalo projekt „Sprievodca bylinkovou záhradou“, ktorý bol podporený z OP Cezhraničnej spolupráce SR – ČR 2007 – 2013. V rámci uvedeného projektu prišlo v historickom priestore NKP Holíčsky zámok k vybudovaniu Bylinkovej záhrady v mieste panskej lúky. Záhrada nadväzuje na tradíciu pestovania kuchynských rastlín a bylín v zámockom areáli. Bolo vysadených viac ako 50 druhov liečivých rastlín, vyše 500 stromov rôznych druhov cez ovocné stromy a hraby. Súčasťou Bylinkovej záhrady je aj záhradný domček, ktorý tvorí zázemie pre fungovanie záhrady a nechýba ani kvalitný závlahový systém napojený na studňu. Okrem iného v rámci projektu prišlo k uskutočneniu architektonicko-historického výskumu, vypracovaniu projektovej dokumentácie a taktiež bola vyhotovená i historická digitálna vizualizácia záhrad vrátane Štúdie uskutočniteľnosti a Manažment plánu zámockej záhrady v Holíči, ktoré odporúčajú postup obnovy celého areálu do budúcnosti. Celkové náklady tohto projektu predstavovali sumu: 174 120 €.

Priestor pred realizáciou Bylinkovej záhrady                          

Vybudovaná Bylinková záhrada

Počas rokov 2018 a 2019 bol zrealizovaný projekt „Zámocké záhrady v Holíči – I. etapa“. Prvá etapa obnovy riešila plochu v juhovýchodnej časti areálu nadväzujúca na zámockú vodnú priekopu a obklopujúca stávajúci rybník obdĺžnikového pôdorysu. V prvom kroku prišlo k odbahneniu zámockého  rybníka z dôvodu vybudovania  dvoch náučných vodných chodníkov. Po odstránení segmentu čiže nánosov bahna zo zámockého rybníka následne prišlo k osadeniu dvoch vodných lávok, ktoré sú zároveň náučnými vodnými chodníkmi  umiestnenými nad hladinou vody s popisom fauny a flóry nachádzajúcej sa v zámockých záhradách, ktoré vytvárajú prvú časť vodného náučného chodníka. Lávky boli navrhnuté tak, aby zapadli k prostrediu rybníka, čiže jednoduchá drevená konštrukcia, ktorá nekonkuruje architektúre zámku.  Revitalizácia ďalej zahŕňala vybudovanie parkových mlatových chodníkov a ciest, úpravu a výsadbu brehov zámockého rybníka, sadovnícke úpravy (výsadby stromov, kríkov, trvaliek, zatrávnenie) i výmenu parkového mobiliáru a vybudovanie záhradného osvetlenia. Celkové náklady na projekt boli vo výške 538 921,02 €.  Záhrada riešená v prvej etape slúži k relaxácii návštevníkov, k príležitostným kultúrnym akciám na vodnej ploche a v budúcnosti ako prístup do ďalších častí parkového areálu. Pobytové trávnaté plochy umožňujú voľný pohyb, piknikovanie a odpočinok v blízkosti vodnej plochy. Vodné lávky slúžia ako vyhliadkové miesta pre pozorovanie vody i zámku.

Priestor zámockých záhrad pred obnovou         

Zrevitalizovaný priestor zámockých záhrad

V roku 2025 bol zrealizovaný ďalší projekt s názvom „Zámocké záhrady Holíčskeho zámku I.etapa 2. časť“. V rámci projektu boli riešené sadovnícke úpravy, ktoré zahŕňali výsadbu 131 ks stromov Quercus robus (dub letný), výsadby rôznych druhov cibuľovín (narcis, tulipán, modrice) v počte 30 000 ks a výsadbu trávnika na celkovej ploche 2 494 m². Taktiež sa dobudovali mlatové chodníky pre peších i vjazd ľahkej techniky za účelom údržby, LED svietidlá a prišlo aj k vybudovaniu móla. Na južnom brehu vodnej plochy na ose vo vzťahu k zámku sa nachádza mólo pozdĺž brehu v dĺžke 66 m. Mólo je tvorené dvomi úrovňami pochôdznych plôch so vzájomným výškovým rozdielom 450 mm. Výškový rozdiel tak vytvára prirodzené miesto pre posedenie. Horná plocha nadväzuje bezbariérovo na priliehajúcu mlatovú cestu. Spodná úroveň je v čo najtesnejšej blízkosti vodnej hladiny (350 mm nad hladinou). Na hornej  ploche sa nachádza trojica 18 m dlhých lavíc tvoriacich plochy pre posedenie. Mólo slúži pre rekreáciu návštevníkov parku a môže byť využívané ako hľadisko pre sledovanie kultúrnych predstavení. V záverečnej fáze bol do priestoru doplnený aj mestský mobiliár tvorený 42 ks lavičiek a 4 kovovými odpadkovými košmi. Celkové náklady na projekt predstavujú výšku 863 964,40 €.

Náučné chodníky a vysadené cibuľoviny                       

Mólo pri zámockom rybníku

Výsadba stromov

V roku 2025 sa taktiež začala realizovať  investičná aktivita cezhraničného projektu „Cesta k míru“, ktorý mesto Holíč realizuje spoločne s českým partnerom zo Slavkova u Brna. Hlavným cieľom je obnova vodného biotopu - zámockého historického rybníka v bývalom areáli Píly. Vodný biotop je realizovaný v mieste bývalej vodnej nádrže z dôb založenia záhrad. Obnovením vodnej nádrže sa obnoví pôvodná baroková dispozícia. Tento krok je v rámci obnovy celého areálu veľmi cenný. Vzhľadom k zmenám v priebehu vývoja areálu a nutnosti zaistiť areálu trvalú udržateľnosť nebude možné obnoviť pôvodnú funkciu vodnej plochy k chovu rýb – túto funkciu plní stavajúca vodná plocha.Hlavnou funkciou je úžitkovosť čiže využitie na rekreáciu s odpovedajúcim zázemím. V prvej fáze obnovy rybníka prišlo k príprave územia, ktoré zahŕňalo dôkladné vyčistenie, výrub náletových drevín a odstránenie železobetónových skeletov, aby mohlo dôjsť k realizácii druhej fázy, ktorou boli  výkopové práce pre biotopové jazero, ktoré bude tvoriť súčasť Regionálneho environmentálneho centra. Biotopové jazero bude plniť funkciu rezervoáru pre závlahový systém, ale tiež funkciu využiteľnosti pre potreby kultúry a rozvoja cestovného ruchu v prihraničnom regióne. Súčasne s výkopovými prácami  prebieha  aj  úprava brehov jazera, ktoré budú vyspádované a spevnené drevenými kolmi a zmesou z lomového kameniva. Na severnej strane jazera budú ďalej rozmiestnené veľké oblé riečne kamene, ktoré budú umiestnené tak, aby sa smerom k jazeru dalo na nich sedieť/ležať a pozerať na vodnú hladinu. Vo zvyšných brehoch bude vybudovaná vyvýšená priehlbeň, ktorá bude vysadená vodnými a vlhkomilnými rastlinami s čistiacou funkciou, ktoré vytvárajú prirodzené prostredie pre vodných živočíchov. Stavebné práce pokračujú aj na  budovaní sociálneho zázemia a skladových priestorov.  Objekt  je  napojený na všetky potrebné inžinierske siete. Vo finálnej časti realizácie stavebných prác bude vysadená Napoleonova alej pozostávajúca zo stromov, trvalkových záhonov a trávnatých „lúčnych“ plôch. Realizáciou projektu vytvoríme pre obyvateľov i návštevníkov oddychový areál, ktorý ponúkne možnosť piknikovania a zároveň vytvorí dokonalé  zázemie pre kultúrno-spoločenské aktivity.

Vizualizácia biotopového jazera

Zámocké záhrady sú tvorené rozľahlými kvalitne upravenými trávnatými plochami, pravidelným stromoradím a cestnou sieťou. Tento prírodný rámec je doplnený len niekoľkými architektonickými prvkami – mólom,
dvomi lávkami (náučnými chodníkmi) a mobiliárom, ktoré boli navrhnuté tak, aby sa vhodne zapojili do prírodného prostredia. Z funkčného a prevádzkového hľadiska bolo cieľom obnovy záhad prispieť k zlepšeniu technického stavu parku a rozšíreniu možností jeho využitia pre rôzny skupiny návštevníkov. Zámocké záhrady sú využívané širokou verejnosťou – turistami, návštevníkmi, obyvateľmi miest a obcí prihraničného regiónu, ale aj návštevníkmi a turistami v rámci celej SR, ČR i zahraničia. Zatraktívnením záhrad a ich rozšírením sa zvýšil záujem o tento druh turistiky. V priestoroch zámockej záhrady i v Bylinkovej záhrade sa počas sezóny konajú rôzne kultúrno-spoločenské podujatia (Farmárske trhy ...). Taktiež tu obyvatelia mesta trávia svoj voľný čas, či už posedením si v príjemnom prostredí alebo s deťmi pri športových aktivitách. Postupnou revitalizáciou zámockých záhrad v Holíči a propagáciou došlo k intenzívnemu prepojeniu území v oblasti záhradného turizmu napr. s Valticko-Lednickým areálom, Miloticami, Mikulčicami a pod.

Vizualizácia zámockých záhrad – jej funkčné využitie v budúcnosti