Demografické informácie

Základné údaje

Mesto Holíč leží  na Západnom Slovensku v regióne Záhorie, 88 km severne od hlavného mesta SR Bratislavy, v severnej časti Trnavského samosprávneho kraja, 72 km severozápadne od krajského mesta Trnava. Administratívne je začlenené v okrese Skalica, od okresného mesta je vzdialené 7 km juhozápadným smerom.
Mesto leží na severnej hranici Slovenska s Českou republikou, je vstupnou bránou z Českej republiky na Slovensko - hraničný prechod Holíč – Hodonín na ceste prvej triedy E 51 spája Západné Slovensko - Nitriansko a Trnavsko s moravským Brnom(65 km). Najbližším susedným mestom je mesto Hodonín(5 km) v Českej republike. Mesto leží na severe Záhorskej nížiny na styku dvoch morfologických celkov – Chvojnickej pahorkatiny a Dolnomoravského úvalu.

Mesto leží na východnom okraji tzv. Stredoeurópskeho regiónu (hospodársky priestor s počtom obyvateľov 5,5 mil., s hlavnými pólami rozvoja Bratislava, Viedeň a Brno), regiónu s vysokým potenciálom rozvoja, pričom táto pozícia regiónu i mesta sa v čase sústavne zlepšuje.
Z hľadiska rozvojových pólov je poloha mesta priaznivá – prístup dopravnými koridormi ku krajskému mestu Trnava i k hlavnému mestu SR – Bratislave je cca 1 – 1,5 hod,  dostupnosť najbližšieho medzinárodného mesta európskeho významu – Viedeň je 135 km – cca 2 hod. Mesto je prístupné všetkými formami dopravy – z dialnice D2 Bratislava – Brno cestou I. triedy I/2  z dialničnej križovatky Kúty vzdialenej 23 km, železnicou cez medzinárodný železničný uzol Kúty vzdialený 20 km, letecky miestnym vnútroštátnym športovým letiskom Aeroklubu a potenciálne i vodnou rekreačnou osobnou dopravou po rieke Morava napojenej na transeurópsku Dunajskú vodnú cestu.
Mesto má dostupný potenciál ťažiť zo svojej výhodnej geografickej polohy a intenzívne sa zapojiť do medzinárodného obchodu a rastu konkurencieschopnosti jeho lokálnej ekonomiky. Môže byť ovplyvnené efektívnou politikou hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta ako súčasti mikroregiónu a širšieho, regionálneho územia.

Kataster mesta na severe hraničí s Českou republikou na východe susedí s obcami Kátov, Vrádište, Prietržka, Trnovec a Popudinské Močidlany, na juhu s obcami Radimov, Petrova Ves  a s mestom Gbely, na západe s obcou Kopčany.

Obr. č. 3.  Poloha mesta v okrese Skalica.

Kataster mesta má prevažne mierne zvlnený pahorkatinný charakter, hlavne v južnej a východnej časti, kde je súčasťou Chvojnickej pahorkatiny, dosahuje nadmorskú výšku až 240 m n.m. Severná a západná časť katastra je rovinného charakteru, je ohraničená povodím rieky Morava s najnižšou nadmorskou výškou 156 m n.m.
Rozlohou i počtom obyvateľov patrí mesto Holíč medzi malé mestá. V súčasnosti (stav k 31.12. 2020) má 11 283 obyvateľov. Rozloha katastrálneho územia je 3482 ha. Priemerná hustota obyvateľstva je 333 obyvateľov / km2.
Mesto leží na križovatke ciest I. triedy číslo I/2 a I/51 a II. triedy číslo II/426, ktoré tvoria hlavné komunikačné trasy mesta  a zároveň i jeho spojnice s okolím vo všetkých smeroch -  juhozápadne s hlavným mestom SR Bratislavou, juhovýchodne s krajským mestom Trnava, severovýchodne s okresným mestom Skalica a severozápadne so štátnou hranicou s ČR a hraničným mestom Hodonín v Juhomoravskom kraji. 

Geografický stred obce leží v nadmorskej výške 185 m n.m.:

Zemepisná dĺžka : 17° 09' 38"východnej dĺžky
Zemepisná šírka :  48° 48' 44" severnej šírky

Geologické podmienky:

Nížinná, severná časť katastrálneho územia je tvorená riečnymi úrodnými naplaveninami a štrkopieskami v nive rieky Moravy, v južnej časti katastra na severe Chvojnickej pahorkatiny sa nachádzajú druhohorné horniny a na nich naviate úrodné spraše - poľnohospodársky využívané pôdy vhodné na pestovanie všetkých druhov obilnín a krmovín. Mesto bolo v minulosti známe dostatkom vhodných surovín na výrobu habánskej keramiky, neskôr majoliky a porcelánu.  Reliéf územia je mierne členitý – na severe v povodí Moravy dosahuje najnižšiu nadmorskú výšku i členitosť, na juhu v Chvojnickej pahorkatine nadobúda výraznejší pahorkatinový charakter.

Klimatické podmienky:

Z hľadiska klimatických typov leží mesto v území s prevažne nížinným typom  klímy s miernou intenzitou teplôt, ktoré pričleňujeme k Záhorskej nížine. Územie sa vyznačuje mierne suchou klímou s teplotou v januári  od -1 do  -3C, s trvaním slnečného svitu vo vegetačnom období nad 1800 hodín, s priemernou ročnou teplotou 8 - 10C, s ročným úhrnom zrážok 560 – 680 mm. Priemerné teploty v júli sa pohybujú od 19,5 – 20,5C. Celoročná amplitúda maximálnych teplôt na tomto území dosahuje -16,5 až 33C. Priemerná oblačnosť (percento pokrytia oblohy oblakmi) v oblasti, v ktorej sa obec nachádza dosahuje 80 – 85 % (december) a 40 – 45% (september). Trvanie obdobia so snehovou pokrývkou nepresahuje v tejto oblasti dĺžku 90 dní. Priemerný úhrn potenciálneho výparu dosahuje 700 - 800 mm za rok. Prevládajúci severný a severozápadný smer vetrov vyplýva z otvorenosti územia zo severu.

Vodstvo a rastlinstvo

Územie katastra obce sa nachádza v povodí rieky Morava, ktorá ako prítok Dunaja patrí do úmoria Čierneho mora. Severná časť katastra leží v ľavostrannej nive Moravy, i keď v súčasnosti už ňou nie je významnejšie ovplyvňovaná, potenciál rieky nie je intenzívne využívaný pre hospodársky a sociálny rozvoj mesta i regiónu. Neogénne podložie sa v týchto úsekoch nachádza na úrovni 145 – 155 m n.m. Je tvorené prevažne ílovými sedimentami. Hladina podzemnej vody sa nachádza na úrovni 155 – 160 m n.m. Smer prúdenia spodných vôd je prevažne severo – západný. Povrchové vody sú odvádzané z pahorkatiny na juhu katastra do severnej nížinnej časti hlavne potokom Chvojnica a Kopčianskym kanálom do rieky Morava. V Juhozápadnej časti územia je regulovaný potok Kyštor (recipient ČOV) a prírodné rybníky sústreďujúce povrchové vody z lokalít Konopniská a Bažantnica vrátane nefunkčného systému ochranných priekop okolo NKP Holíčsky Kaštieľ.

V území sa nachádzajú lesné porasty pod správou Lesy SR, š.p. Banská Bystrica, Celková výmera lesných porastov nachádzajúcich sa prevažne v severnej nížinnej časti katastra je 668 ha, t.j. cca 19 % územia.  Lesné porasty majú charakter ochranných lužných a hospodárskych lesov. V skladbe prevládajú listnaté druhy, doplnkovo sú tvorené kultúrami topoľa šľachteného, vŕbou bielou a.i. Lesné porasty okrem produkcie drevnej hmoty sú základným ekologickým stabilizačným prvkom územia.       

Využitie krajiny:

Lokalita nemala v minulosti výhradne poľnohospodársky charakter, obrábanie pôdy vždy dopĺňali obchodné a remeselné činnosti súvisiace s polohou mesta ako prirodzenej križovatky obchodných ciest prakticky od dôb Samovej a Veľkomoravskej ríše. Poľnohospodárstvom sa v súčasnosti v území zaoberá firma Agroma s.r.o. Skalica, ktorá obhospodaruje približne 2000 ha poľnohospodárskej pôdy. V rastlinnej výrobe sa tu pestujú obilniny - pšenica, jačmeň a technické plodiny - repka olejka, slnečnica, doplnkovo krmoviny.
Poľnohospodárska pôda tvorí skoro 2/3 katastrálneho územia, pričom sa jedná prevažne o ornú pôdu vysokej kvality (55,5 % celkovej plochy katastra).
Nepoľnohospodárska pôda tvorí iba 35,8 % rozlohy katastra, z toho viac ako polovicu pokrývajú lesy (19 % celkovej plochy katastra).
Územie katastra mesta má dostatočný potenciál rozvoja osídlenia i priemyselného využitia krajiny.