História

   Na podnet vydania štatútu na Slovensku pre knižnice, bola i v Holíči 16.1. 1923 zriadená Obecná verejná knižnica s počtom 90 zväzkov, ako prvá v okrese. Plnila tiež funkciu školskej knižnice. Z počiatku sídlila v zasadacej miestnosti Obecného domu a potom v čitárni Miestneho odboru Matice slovenskej. Vedením a spravovaním knižnice bol poverený podnotár Hauptvogel. Po ňom učiteľ miestnej štátnej školy Samuel Šebesta, ktorý plnil túto funkciu do 1.3. 1953. Knihy sa požičiavali raz do týždňa.
Nástupcom bol Arnold Steiner, pôsobil až do roku 1967. Bol zamestnaný s 50% záväzkom a taktiež jeho manželka od 1.11. 1955 tiež s 50 % záväzkom. Viedli prírastkový zoznam, knižný katalóg a pokladničný denník.  Knihy sa požičiaval tri razy do týždňa, vždy medzi 17°° a 18°° hod. V roku 1956 sa Miestna ľudová knižnica nachádzala v budove rímsko – katolíckej fary. Knižnica vlastnila 5950 kníh z toho 1823 odborných a 4127 beletrie. Mala i vlastnú čitáreň. Svojou aktivitou obdržala II. miesto v celokrajskom meradle.                                          
V roku 1957 je otvorená už denne 6 hodín.
Čitáreň musela byť v roku 1958 zrušená nakoľko prírastky kníh boli veľké a nemali byť knihy kde uložené.
Od Matice slovenskej získala titul „ Vzorná ľudová knižnica “.
    Od roku 1960 bola knižnica otvorená denne od 10°° - 18°° hod.  Za posledné roky počet kníh vzrástol až o 9000 zväzkov. V roku 1964 patrila knižnica medzi najlepšie v okrese.
V roku 1967 je knižnica presťahovaná na Námestí 1. Mája ( teraz Námestie sv. Martina ) do priestorov ľudovej školy. V septembri tohto roku sa rozlúčili s dlhodobým knihovníkom Arnoldom Steinerom. Na jeho miesto nastúpila Vlasta Huspeninová. Od roku 1972 bola vedúcou knižnice Mária Horváthová, od roku 1974 pracovali v knižnici pod jej vedením Mária Kvapilová, Vlasta Humeníková a Alena Masaryková.
V roku 1975 bezpečnostná kontrola ONV Senica dala návrh na zatvorenie knižnice pre úplne nevyhovujúce podmienky budovy, ktorá je v dezolátnom stave. 
V roku 1977 knižnica obhájila titul „ Vzorná ľudová knižnica“, ktorý jej zapožičalo Ministerstvo kultúry SSR na obdobie do konca roku 1981. V roku 1978 knižnica sídlila na Moyzesovej ulici  v dnešnej firme Klemon, odkiaľ sa presťahovala v roku 1990 na Bernolákovu ulicu. V roku 1983 sa stala riaditeľkou Alena Masaryková. Rok 1989 posunul knižničnú prácu do novej etickej roviny. Jednotná sústava knižníc sa rozpadla, zrušili sa oddelenia politickej literatúry a centralizovaný nákup. Knižnica patrila pod Mestský úrad v Holíči. Vedúcou knižnice sa stala až do roku 2003  Mária Macánková. V roku 2003 sa knižnica stala súčasťou príspevkovej organizácie mesta Holíč - Centra kultúry a športu pod vedením Mgr. Márie Gálisovej. Od roku 2008 Mestská knižnica sa zriaďuje ako organizačná zložka oddelenia Kultúry a športu Mestského úradu Holíč. V roku 2004 sa knižnica presťahovala na Zámockú ulicu do priestorov bývalej materskej škôlky.                                                                        

Od roku 2007 je presťahovaná na Kollárovu ulicu v bývalej základnej škole.  Jej dlhoročnou pracovníčkou bola Silvia Lukovičová, ktorá tu pracovala od roku 1993 do roku 2020, v súčasnosti funkciu knihovníčky plnia Hana Zeithamlová, ktorá tu pracuje od roku 1992 a Mgr. Ivana Polláková od roku 2021.