Holíčsky zámok

Návštevnícky poriadok - Holíčsky zámok.pdf (176.36 kB)

V stredoveku mal pôvodne Holíčsky hrad názov Nový hrad. Hrad vznikol v polovici 13.storočia, chránil tzv. Českú cestu, ktorá spájala Uhorsko a Čechy. Vyberal sa tridsiatok. Práve pohraničná poloha spôsobila, že bol Holíč viackrát obsadený cudzími armádami. 
    Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1205, kedy sa už spomína aj zámok ako vodný, nížinný, drevený hrad. Prvým majiteľom bol komes Kemyn, ktorému panstvo daroval Ondrej II. Od 13. storočia Holíčom otriasli nájazdy Tatárov a českouhorské konflikty. V 14. stor. bol majiteľom panstva Matúš Čák Trenčiansky. Za jeho vlády prešlo panstvo zmenami a bol vybudovaný jednopodlažný gotický palác. Ten využíval panstvo ako strategický bod pri bitkách s Jánom Luxemburským – českým kráľom. 
    Panstvo sa dostalo do rúk Luxemburgovcom, kedy Žigmund daroval panstvo v roku 1392 Ctiborovi zo Ctiboríc a neskôr sa dostalo do rúk Imricha a Martina Czobora. Tí sa postarali o prestavbu panstva na renesančnú protitureckú pevnosť s dvojitým opevnením. Imrichov syn Gašpar nebol veľmi dobrý obchodník a hospodár, a preto panstvo zadlžil. O panstvo si robili nároky Bakičovci, Révaiovci a Šlikovci. Posledným majiteľom bol Jozef Czobor, ktorý sa ale opäť zadlžil a v roku 1736 predáva panstvo Františkovi Štefanovi Lotrinskému. Františkovi boli známe pomery v Holíči a preto sa rozhodol panstvo kúpiť. 
    František si Holíč zamiloval a chodil sem veľmi často. Bol tu približne každé 2 týždne a cesta z Viedne mu trvala cca 8 hodín. Konávali sa tu poľovnícke hony a v zámku sa hralo prvé divadlo vo francúzskom a nemeckom jazyku. Mesto malo 1100 obyvateľov, z toho okolo 1000 zamestnával zámok spolu s manufaktúrami.  
    Po smrti Františka Štefana už Mária Terézia chodila do Holíča menej často, avšak stále bolo pre ňu aj pre jej deti, najmä pre Jozefa II. obľúbeným sídlom. Priestory zámku a jeho okolia slúžili vojenskej jazdeckej škole. 
Počas 1. ČSR bola v zámku meštianska škola a neskôr poľnohospodárske učilište. V roku 1945 bola časť zámku obsadená nemeckými vojskami, ktoré ustupovali pred Červenou armádou. V roku 1970 bol vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku.

V zámku sa počas prehliadky pozrú návštevníci do Mestského múzea, Čínskej sály, Kaplnky Nanebovzatia Panny Márie a tiež si prezrú pivnice a podzemné chodby.