slovenskoSKMesto Holíč oznamuje, že rozhodnutia o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady posiela právnickým osobám zapísaným v Obchodnom registri do ich elektronických schránok v elektronickej forme na www.slovensko.sk.

Mesto Holíč nenesie žiadnu zodpovednosť za to, že PO, ktorým Mesto Holíč zaslalo úradné rozhodnutie si neprevezmú úradný dokument.

Základné údaje

Mesto Holíč leží  na Západnom Slovensku v regióne Záhorie, 88 km severne od hlavného mesta SR Bratislavy, v severnej časti Trnavského samosprávneho kraja, 72 km severozápadne od krajského mesta Trnava. Administratívne je začlenené v okrese Skalica, od okresného mesta je vzdialené 7 km juhozápadným smerom.
Mesto leží na severnej hranici Slovenska s Českou republikou, je vstupnou bránou z Českej republiky na Slovensko - hraničný prechod Holíč – Hodonín na ceste prvej triedy E 51 spája Západné Slovensko - Nitriansko a Trnavsko s moravským Brnom(65 km). Najbližším susedným mestom je mesto Hodonín(5 km) v Českej republike. Mesto leží na severe Záhorskej nížiny na styku dvoch morfologických celkov – Chvojnickej pahorkatiny a Dolnomoravského úvalu.

Sample Image
Mesto leží na východnom okraji tzv. Stredoeurópskeho regiónu (hospodársky priestor s počtom obyvateľov 5,5 mil., s hlavnými pólami rozvoja Bratislava, Viedeň a Brno), regiónu s vysokým potenciálom rozvoja, pričom táto pozícia regiónu i mesta sa v čase sústavne zlepšuje.
Z hľadiska rozvojových pólov je poloha mesta priaznivá – prístup dopravnými koridormi ku krajskému mestu Trnava i k hlavnému mestu SR – Bratislave je cca 1 – 1,5 hod,  dostupnosť najbližšieho medzinárodného mesta európskeho významu – Viedeň je 135 km – cca 2 hod. Mesto je prístupné všetkými formami dopravy – z dialnice D2 Bratislava – Brno cestou I. triedy I/2  z dialničnej križovatky Kúty vzdialenej 23 km, železnicou cez medzinárodný železničný uzol Kúty vzdialený 20 km, letecky miestnym vnútroštátnym športovým letiskom Aeroklubu a potenciálne i vodnou rekreačnou osobnou dopravou po rieke Morava napojenej na transeurópsku Dunajskú vodnú cestu.
Mesto má dostupný potenciál ťažiť zo svojej výhodnej geografickej polohy a intenzívne sa zapojiť do medzinárodného obchodu a rastu konkurencieschopnosti jeho lokálnej ekonomiky. Môže byť ovplyvnené efektívnou politikou hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta ako súčasti mikroregiónu a širšieho, regionálneho územia.



Kataster mesta na severe hraničí s Českou republikou na východe susedí s obcami Kátov, Vrádište, Prietržka, Trnovec a Popudinské Močidlany, na juhu s obcami Radimov, Petrova Ves  a s mestom Gbely, na západe s obcou Kopčany.

Sample Image
Obr. č. 3.  Poloha mesta v okrese Skalica.

Kataster mesta má prevažne mierne zvlnený pahorkatinný charakter, hlavne v južnej a východnej časti, kde je súčasťou Chvojnickej pahorkatiny, dosahuje nadmorskú výšku až 240 m n.m. Severná a západná časť katastra je rovinného charakteru, je ohraničená povodím rieky Morava s najnižšou nadmorskou výškou 156 m n.m.
Rozlohou i počtom obyvateľov patrí mesto Holíč medzi malé mestá. V súčasnosti (stav k 31.12. 2007) má 11 146 obyvateľov. Rozloha katastrálneho územia je 3482 ha. Priemerná hustota obyvateľstva je 333 obyvateľov / km2.
Mesto leží na križovatke ciest I. triedy E 51 a II/426, ktoré tvoria hlavné komunikačné trasy mesta  a zároveň i jeho spojnice s okolím vo všetkých smeroch -  juhozápadne s hlavným mestom SR Bratislavou, juhovýchodne s krajským mestom Trnava, severovýchodne s okresným mestom Skalica a severozápadne so štátnou hranicou s ČR a hraničným mestom Hodonín v Juhomoravskom kraji. 

Geografický stred obce leží v nadmorskej výške 185 m n.m.:

Zemepisná dĺžka : 17° 09' 38"východnej dĺžky
Zemepisná šírka :  48° 48' 44" severnej šírky


Geologické podmienky:
Nížinná, severná časť katastrálneho územia je tvorená riečnymi úrodnými naplaveninami a štrkopieskami v nive rieky Moravy, v južnej časti katastra na severe Chvojnickej pahorkatiny sa nachádzajú druhohorné horniny a na nich naviate úrodné spraše - poľnohospodársky využívané pôdy vhodné na pestovanie všetkých druhov obilnín a krmovín. Mesto bolo v minulosti známe dostatkom vhodných surovín na výrobu habánskej keramiky, neskôr majoliky a porcelánu.  Reliéf územia je mierne členitý – na severe v povodí Moravy dosahuje najnižšiu nadmorskú výšku i členitosť, na juhu v Chvojnickej pahorkatine nadobúda výraznejší pahorkatinový charakter.


Klimatické podmienky:

Z hľadiska klimatických typov leží mesto v území s prevažne nížinným typom  klímy s miernou intenzitou teplôt, ktoré pričleňujeme k Záhorskej nížine. Územie sa vyznačuje mierne suchou klímou s teplotou v januári  od -1 do  -3C, s trvaním slnečného svitu vo vegetačnom období nad 1800 hodín, s priemernou ročnou teplotou 8 - 10C, s ročným úhrnom zrážok 560 – 680 mm. Priemerné teploty v júli sa pohybujú od 19,5 – 20,5C. Celoročná amplitúda maximálnych teplôt na tomto území dosahuje -16,5 až 33C. Priemerná oblačnosť (percento pokrytia oblohy oblakmi) v oblasti, v ktorej sa obec nachádza dosahuje 80 – 85 % (december) a 40 – 45% (september). Trvanie obdobia so snehovou pokrývkou nepresahuje v tejto oblasti dĺžku 90 dní. Priemerný úhrn potenciálneho výparu dosahuje 700 - 800 mm za rok. Prevládajúci severný a severozápadný smer vetrov vyplýva z otvorenosti územia zo severu.

Vodstvo a rastlinstvo
Územie katastra obce sa nachádza v povodí rieky Morava, ktorá ako prítok Dunaja patrí do úmoria Čierneho mora. Severná časť katastra leží v ľavostrannej nive Moravy, i keď v súčasnosti už ňou nie je významnejšie ovplyvňovaná, potenciál rieky nie je intenzívne využívaný pre hospodársky a sociálny rozvoj mesta i regiónu. Neogénne podložie sa v týchto úsekoch nachádza na úrovni 145 – 155 m n.m. Je tvorené prevažne ílovými sedimentami. Hladina podzemnej vody sa nachádza na úrovni 155 – 160 m n.m. Smer prúdenia spodných vôd je prevažne severo – západný. Povrchové vody sú odvádzané z pahorkatiny na juhu katastra do severnej nížinnej časti hlavne potokom Chvojnica a Kopčianskym kanálom do rieky Morava. V Juhozápadnej časti územia je regulovaný potok Kyštor (recipient ČOV) a prírodné rybníky sústreďujúce povrchové vody z lokalít Konopniská a Bažantnica vrátane nefunkčného systému ochranných priekop okolo NKP Holíčsky Kaštieľ.

V území sa nachádzajú lesné porasty pod správou Lesy SR, š.p. Banská Bystrica, Celková výmera lesných porastov nachádzajúcich sa prevažne v severnej nížinnej časti katastra je 668 ha, t.j. cca 19 % územia.  Lesné porasty majú charakter ochranných lužných a hospodárskych lesov. V skladbe prevládajú listnaté druhy, doplnkovo sú tvorené kultúrami topoľa šľachteného, vŕbou bielou a.i. Lesné porasty okrem produkcie drevnej hmoty sú základným ekologickým stabilizačným prvkom územia.       


Využitie krajiny:

Lokalita nemala v minulosti výhradne poľnohospodársky charakter, obrábanie pôdy vždy dopĺňali obchodné a remeselné činnosti súvisiace s polohou mesta ako prirodzenej križovatky obchodných ciest prakticky od dôb Samovej a Veľkomoravskej ríše. Poľnohospodárstvom sa v súčasnosti v území zaoberá firma Agroma s.r.o. Skalica, ktorá obhospodaruje približne 2000 ha poľnohospodárskej pôdy. V rastlinnej výrobe sa tu pestujú obilniny - pšenica, jačmeň a technické plodiny - repka olejka, slnečnica, doplnkovo krmoviny.
Poľnohospodárska pôda tvorí skoro 2/3 katastrálneho územia, pričom sa jedná prevažne o ornú pôdu vysokej kvality (55,5 % celkovej plochy katastra).
Nepoľnohospodárska pôda tvorí iba 35,8 % rozlohy katastra, z toho viac ako polovicu pokrývajú lesy (19 % celkovej plochy katastra).
Územie katastra mesta má dostatočný potenciál rozvoja osídlenia i priemyselného využitia krajiny.

Celková výmera katastra
3482
Poľnohospodárska pôda
Z toho: orná pôda
vinice
záhrady
trvalo trávnaté porasty
ovocné sady
Nepoľnohospodárska pôda
Z toho : lesný pozemok
vodné plochy
zastavané územie - intravilán
ostatné plochy
2233
1933
0
82
218
0
1249
662
27
418
142
13