FireDôrazne žiadame všetkých občanov, aby do svojich odpadových nádob NEVYSÝPALI horúci a ešte teplý popol zo svojich kotlov, krbov, sporákov a kachlí. V prípade, že sa takýto popol bude nachádzať vo Vašej odpadovej nádobe, nádoba nebude z bezpečnostných dôvodov vyprázdnená. Takýto popol môže veľmi ľahko spôsobiť podpálenie odpadu vo zvozovom vozidle. V mene spoločnosti VPP servis s.r.o. ďakujeme za pochopenie.
Mesto Holíč, oddelenie VaŽP

Historické pamiatky

Expozícia Mestské múzeum a galéria. Historické pamiatky
MESTSKÉ MÚZEUM A GALÉRIA
Zámocká 391/2 a Bernolákova 3
908 51 Holíč 908 51 Holíč

Kontakty:
Turisticko - informačné centrum, Bratislavská 6, Holíč +421 34 32105 82

Turisticko-informačné centrum, Zámocká 2, Holíč +421 907 657 884

E-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

Harmonogram sprevádzania Mestského múzea a galérie počas letnej turistickej sezóny máj - september ako súčasť Balíka č.4,5

V Mestskej galérii je možné výstavu navštíviť individuálne v mesiacoch júl, august v pracovných dňoch v čase od 10,00 – 16,00 hod. , sobotu a nedeľu od 10,00 – 18,00 hod.!!!!!

V období mimo letnej turistickej sezóny (október - apríl) je Mestké múzeum zatvorené.

Múzeum v Holíči bolo otvorené v roku 1992 ako vysunutá expozícia Záhorského múzea v Skalici, ktorá zahŕňala zbierku keramiky. Nachádzalo sa v jednej z historických manufaktúrnych budov, ktoré dal v roku 1755 postaviť František Štefan Lotrinský, manžel Márie Terézie. V roku 2005, kedy si mesto Holíč pripomenulo 800. rokov od prvej písomnej zmienky o Holíči, vtedajšom Wyware, prešlo múzeum zásadnou premenou.
V roku 2009 prišlo k schváleniu štatútu Mestského múzea v Holíči, ktorého zriaďovateľom sa stalo mesto Holíč.
 

V tomto istom roku bolo múzeum zapísané do Registra múzeí a galérií, ktorý vedie Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky. V roku 2010 bolo múzeum presťahované do novoopravenej časti Holíčskeho zámku, kde je v súčasnosti situované. V roku 2012 bol schválený Mestským zastupiteľstvom v Holíči nový štatút Mestského múzea a galérie v Holíči. Dôvodom na zmenu štatútu bolo rozšírenie Mestského múzea v Holíči o galériu v budove bývalej manufaktúry na výrobu fajansy.

Mestské múzeum v Holíči má vlastivedný charakter a zameriava sa na dokumentáciu dejín, etnografiu mesta, umeleckú oblasť a osobnosti, ktoré sa tu narodili a pôsobili. V mestskom múzeu sa nachádza expozícia cechov a remesiel. Predmety predstavujú dary od niekoľkých darcov. Najväčšiu časť múzeu daroval Jaroslav Prilučík, ktorý bol mäsiarsky majster.

Súčasťou expozície sú repliky výrobkov holíčskej fajansy od keramikárov Petra Poláka a Hany Potančokovej a makety historických objektov mesta, ktorých autorom je Jozef Kuruc. Je tak možné vidieť zámok a jeho vtedajší areál a pamiatky mesta Holíč v pôvodnom stave.
Dôležitou súčasťou múzea sú kópie rytín z roku 1801 od majstra Leopolda Schmalhofera, na ktorých je vyobrazený Holíč a Holíčsky zámok.

Celým priestorom múzea nás sprevádzajú obrazy, ktoré do múzea daroval holíčsky neprofesionálny maliar Otto Kroupa. Na svojich obrazoch zachytáva najstaršie časti mesta - Betlehém, Chalupy, kaplnku sv. Floriána, Loretánsku kaplnku, kostoly, židovskú synagógu, Veterný mlyn a zámok ,letné sídlo rodiny Habsburgovcov.

Mestské múzeum bolo v roku 2012 rozšírené o ďalšie priestory a to priestory galérie v budove bývalej manufaktúry na výrobu fajansy.


Historické pamiatky.Holíčsky zámokHOLÍČSKY ZÁMOK
Ul. Zámocká 391/2
908 51 Holíč


Kontakty:
Turisticko-informačné centrum, Bratislavská 6, Holíč +421 34/ 321 05 82
Turisticko-informačné centrum, Zámocká 2, Holíč +421 907 657 884

E-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

V období mimo letnej turistickej sezóny (október - apríl) je zámok zatvorený.

Zámok bol za národnú kultúrnu pamiatku vyhlásený v roku 1970. Jeho dnešný neskorobarokový vzhľad je výsledkom prestavby renesančnej protitureckej pevnosti na reprezentačné letné sídlo cisársko - kráľovskej rodiny Habsburgovcov. Trojpodlažná obytná budova, pôdorysne riešená do tvaru písmena U je obohnaná mohutným dvojnásobným systémom hradobného múru a priekopy, za ktorými pokračoval rozsiahly ohradený park zničený po roku 1919. V 20. storočí však nemal zámok šťastný osud, interiér sa značne poškodil a dlhé roky zámok nebol prístupný verejnosti.
V súčasnej dobe však priestory zámku opäť ožívajú. Mesto Holíč využíva zámok počas letnej turistickej sezóny predovšetkým na rôzne spoločenské a kultúrne podujatia.
Skutočnosťou je, že z pôvodnej bohatej výzdoby miestností zámku sa zachovali prakticky len dve - kaplnka a tzv. Čínska sála. Čínska sála sa nachádza v strednej časti prvého poschodia. Jej steny pokrývali tapety z pravej kože, ktoré sú z dôvodu ich ochrany a zachovania demontované. Anonymný autor na tapetách zobrazuje čínsku krajinu z obdobia dynastie Ming. V súčasnosti sa v nej organizujú koncerty vážnej hudby domácich i zahraničných umelcov.
Najstaršie zistené osídlenie lokality kaštieľa je datované od druhej polovice 12. storočia. Doložené je torzami sídliskových objektov na akomsi vyvýšenom výbežku - poloostrove, ktorý bol od východu voľne prístupný. Tieto prírodné danosti využili prví obyvatelia areálu pri budovaní opevnenia, ohraničujúceho plochu zhruba 57 x 39 metrov. V roku 1315, počas bojov Matúša Čáka s Jánom Luxemburským dostáva sa holíčsky pohraničný hrad do popredia a pod
názvami Holicz alebo Alba Ecclesia sa spomína v súvekých kronikách - Zbraslavskej a Dalimilovej. V čase, kedy holíčsky hrad ovládal Matúš Čák Trenčiansky, bol vybudovaný nový priestranný objekt obdĺžnikovej, trojpriestorovej dispozície s vybiehajúcou hranolovou vežou v severozápadnom nároží. Bol to nový typ paláca nesúvisiaci s opevnením, kde stredný t. j. najväčší priestor bol uzavretý z dvoch užších strán vežami. Dvojpodlažná stavba umiestnená do južnej časti areálu rovnobežne s opevnením, rešpektujúca tak kamenný obytný objekt prvej stavebnej fázy, vytvorila základnú osnovu južného krídla holíčskeho kaštieľa. Archeologickým výskumom sa zistilo, že palác o rozmeroch 49 x 11,5 metrov, orientovaný po dĺžke V-Z vystavali v jednej stavebnej etape. Ďalej sa pri výskumoch zistila na objekte rozsiahla prestavba, datovaná do polovice 15. storočia, ktorá si vyžiadala súčasne likvidáciu najstaršej obytnej budovy i predgotického opevnenia. Novému zámeru bol prispôsobený tiež palác zo 14. storočia. Vežovitú stavbu o rozmeroch 250 x 530 cm, vybiehajúcu na severnej strane SZ nárožia, nevyhovujúcu realizácii nového projektu rozobrali po základové murivo a k západnému múru veže a severnému múru paláca zo 14. storočia pristavali ďalší 15 metrov široký palác, zabudovaný dnes v západnom krídle kaštieľa, neskôr rozšírenom o východnejšie predstavané priečelie.
Neskorogotické opevnenie z 15. storočia stavané na pilotáži vymenili v období renesancie za veľkoryso komponované protiturecké hviezdicové opevnenie, pospájané kazematami s vonkajšou i vnútornou priekopou. Súčasne podpivničili takmer celé nádvorie a v rámci areálu k vonkajšiemu opevneniu situovali hospodárske budovy. Dobudovaný bol tiež severný a rozšírený západný trakt kaštieľa. Písomné pramene spomínajú dokonca uzavretie pôdorysu objektu východným - nadzemným traktom. Táto renesančná hviezdicová pevnosť bola dostavaná po roku 1678. Od roku 1736, keď sa objekt stal majetkom Habsburgovcov, uskutočňovalo sa postupné prebudovávanie blokovej renesančnej pevnosti na trojkrídlový barokový kaštieľ s novou funkčnou náplňou. Prestavba bola vykonaná pod vedením najvýznamnejších rakúskych architektov a umelcov F. A. Hillebrandta, J. N. Jadota, J. B. Chamanta . Baroková prestavba Holíčskeho kaštieľa bola veľkým stavebným podujatím, ktorého výsledok sa zaraďuje medzi vrcholné barokové diela na území Slovenska. Monumentalita objektu, jeho veľkorysá architektonická koncepcia a historické reálie boli dôvodom na jeho vyhlásenie za národnú kultúrnu pamiatku.

Kostol Božského srdca Ježišovho. Historické pamiatky
GOTICKÝ KOSTOL BOŽSKÉHO SRDCA JEŽIŠOVHO

Námestie mieru
908 51 Holíč

Kostol bol vybudovaný v roku 1397 v gotickom štýle za vlády Stibora zo Stiboríc, ktorý získal hradné panstvo od kráľa Žigmunda. Prešiel rôznymi úpravami a bol striedavo zasvätený sv. Martinovi a Božskému srdcu Ježišovmu. Je jednoloďový , zaklenutý valenou klenbou s lunetami. Koncom 17. storočia bol barokovo upravený a doplnený vežou. Barokový hlavný oltár je zasvätený Božskému srdcu Ježišovmu a bočné oltáre Panne Márii a sv. Martinovi. Na chóre sa nachádza orgán so šiestimi mutáciami. Staré zvony kostola skončili počas 1. svet. vojny v zlievarňach. Tie dnešné boli inštalované 25. mája 1924. Lavice v sanktuáriu a lustre z brúseného skla pochádzajú zo zámockej kaplnky Holíčskeho zámku.






Loretánska kaplnka.Historické pamiatkyLORETÁNSKA KAPLNKA

Námestie mieru
908 51 Holíč

Kaplnka vznikla ako románsky kostolík, ktorý dal pravdepodobne i názov mestečku. Holíč sa v dobových prameňoch spomína ako Alba Ecclessia, Weisskirchen, čiže Biely kostol. Archeologickým prieskumom bol zistený ešte starší kamenný objekt, takže sa jedná v základoch o najstaršiu stavebnú pamiatku v meste. Kaplnka slúžila v nepokojnom 16. storočí ako pravoslávny kostol a bol v nej pochovaný aj jeden z najznámejších šľachticov Peter Bakič. Dnešný barokový výzor získala v 18. storočí., v rozmedzí rokov 1727 – 1779. V súčasnosti je bez interiérového vybavenia a nie je sprístupnená verejnosti.

Kostol Božského srdca Ježišovho je možné navštíviť počas Letnej turistickej sezóny viď balík č. 1 a 5 a v rámci Dní Európskeho kultúrneho dedičstva.


Kostol sv. Martina.Historické pamiatkyKOSTOL A KLÁŠTOR KAPUCÍNOV

Námestie sv. Martina
908 51 Holíč

Kostol je barokovo-klasicistická stavba postavená podľa projektov J.N. Jadota v rokoch 1752 až 1755. Pôvodne bol vybudovaný spolu s priľahlým komplexom budov ako kláštorný kostol rehole Kapucínov. V období Jozefínskych reforiem bol kláštor zrušený. Kostol je jednoloďový s rovným uzáverom presbytéria, zaklenutý pruskými klenbami. Vnútorné zariadenie je barokovo-klasicistické, zväčša pôvodné z druhej polovice 18. storočia. Od roku 1755 je farským kostolom a v roku 1786 na základe rozhodnutia ostrihomského arcibiskupa Jozefa Batthyányiho sa stal farským kostolom s povolenou zmenou jeho zasvätenia sv. Martinovi. V súčasnosti kostol a kláštor spravuje rehoľa premonštrátov. Kláštor je pristavaný k východnej strane kostola a má štvorcový pôdorys s dvorom v strede. Miestnosti v dvojpodlažnej stavbe sú zaklenuté pruskými a zrkadlovými klenbami. Nad vstupom je orgánový chór, posadený na troch arkádových pilieroch. V bočnej kaplnke Panny Márie je oltár Piety. Holíčska baroková plastika patrí k najcennejším umeleckým dielam svojho druhu v strednej Európe. Súsošie má vyše 300 rokov. Na západnej stene je kazateľnica prístupná z lode schodmi v hrúbke muriva. V stredovej osi kostola je hlavný oltár zasvätený sv. Martinovi a po bokoch dva bočné oltáre zasvätené sv. J. Nepomuckému a sv. Antonovi Paduánskemu. Zo staršieho farského kostola bola do Kostola sv. Martina z liturgických dôvodov prevezená kamenná krstiteľnica.

Kostol sv. Martina je možné navštíviť počas Letnej turistickej sezóny viď balík č. 1 a 5 a v rámci Dní Európskeho kultúrneho dedičstva.


Remeselný dom - budova fajansy.Historické pamiatky KOMPLEX MANUFAKTÚRNYCH BUDOV

Ul. Bernolákova 3
908 51 Holíč

Budovy holíčskej manufaktúry pochádzajú z druhej polovice 18. storočia. Na mieste starších habánskych keramických dielní začal budovať v roku 1755 zakladateľ manufaktúry František Štefan Lotrinský nové moderné symetrické budovy. Výrobné objekty boli situované do jednej časti komplexu dvoch dvojpodlažných krídiel. V druhej časti boli byty remeselníkov. V rokoch 1783 – 1791 boli vo fabrickej časti budovy pristavené ďalšie dve jednopodlažné krídla, v súčasnosti už zväčša asanované. V jednotlivých krídlach sa nachádzali úpravovňa hliny, glazúrovňa, výrobňa mufiel, pece, tehelňa, laboratóriá, sklady, maliarska dielňa, predajňa a kancelárie. Po zastavení výroby bolo vo výrobných priestoroch v roku 1836 zriadené kasíno s tanečnou a divadelnou sálou a časť objektu bola adaptovaná na byty zamestnancov c. k. majetkov. V súčasnosti je jedna z budov využívaná pre potreby Mestského úradu , svoje zázemie tu má ZUŠ a druhá sa využíva pre podnikateľské a komerčné účely.


Holíčska fajansa.Historické pamiatkyHOLÍČSKA FAJANSA


Holíčska manufaktúra bola od svojho vzniku orientovaná na dobový vkus a módu európskeho konzumenta. Obdiv vzbudzovala variabilita nádob, z ktorých sa skladali mnohopočetné jedálenské súpravy, sanitárne nádoby, stolové ozdoby, písacie potreby, džbány na pivo, víno, vázy, nádoby na olej, čajové, čokoládové a kávové súpravy, košíčky na pečivo a cukrovinky, dózy na tabak. Orientácia bola aj na figurálnu tvorbu, ktorá dosahovala vysokú kvalitatívnu úroveň. Vo fajanse pracovali maliari zvučných mien ako napríklad Nicolaus Germain, Anton Preissler, Hans Georg Heinze, Karl Moser, Leopold Schmalhofer a tiež domáce mená ako napríklad Fiala, Sivak. Z motívov sa používali najmä ruže, tulipány, narcisy ale aj dekory chinoiserií, ktoré predstavovali výjavy zo života Číňanov. Najvýraznejším kvetinovým dekorom bol dekor purpurovočervenej ruže. Z dôvodu veľkej konkurencie na trhu postupne výroba fajansy v Holíči ustupuje a na príkaz Jozefa II. sa začína experimentovať s kameninovou hmotou a od roku 1786 sa začína s výrobou kameninovej keramiky. Kamenina sa zdobí novou technikou prostredníctvom medirytinových platní. Odborníkom na túto techniku sa stáva Leopold Josef Schmalhofer. Výroba kameniny v Holíči prežije aj búrlivé napoleonské vojny, ale trh sa zaplavuje konkurenčnými výrobkami a výroba v Holíči upadá. V roku 1827 vedenie definitívne zastaví jej výrobu.


Evanjelický kostol.Historické pamiatkyEVANJELICKÝ TOLERANČNÝ KOSTOL

Ul. Bratislavská 46
908 51 Holíč

Základný kameň na stavbu kostola posvätil Ján Klačány 2. Júna 1787. Privilégium na rozšírenie náboženskej slobody vydal cisár Jozef II. v roku 1786 a povolil evanjelikom stavať veže, čo bolo v čase stavby kostola už známe. Kostol bol vybavený skromne a jednoducho. V roku 1790 darovali kostolu krstiteľnicu. S evanjelickým kostolom sa spája meno František Sláma, ktorý bol staviteľom a stolárom v jednom. Zaslúžil sa o postavenie Veterného mlyna v Holíči a evanjelický kostol vybavil lavicami, pavlačou, kazateľňami. Vyhotovil celé vnútro kostola podľa umeleckého návrhu panského architekta Karla von Bertele. Hlavný oltár je klasicistický z konca 18. storočia s obrazom Krista modliaceho sa v Getsemanskej záhrade, na úpätí hory olivetskej, ktorého posilňuje anjel.
Evanjelici sa v Holíči spomínajú už okolo roku 1580 a literárna zmienka o cintoríne je z roku 1646. Intimát Márie Terézie zakazoval pochovávať mŕtve telá evanjelikov do rímsko – katolíckeho cintorína, preto bol evanjelikom pridelený cisárom Jozefom II. cintorín v severnej časti nad kaplnkou sv. Floriána po vydaní Tolerančného patentu.
Evanjelický tolerančný kostol je možné navštíviť počas Letnej turistickej sezóny viď Balík č. 1 a 5 a v rámci Dní Európskeho kultúrneho dedičstva.

Floriánska kaplnka.Historické pamiatkyKAPLNKA sv. FLORIÁNA

Ul. Hurbanova 1736
908 51 Holíč

Centrálna polygonálna barokovo-klasicistická stavba postavená na mieste staršieho sakrálneho objektu na cintoríne. Predpokladá sa, že je to miesto s najstarším osídlením v Holíči. Kaplnka vznikla na mieste staršieho objektu, ktorý môže priamo súvisieť aj s „pohanskou" svätyňou pod návrším. Kaplnka nie je sprístupnená širokej verejnosti.






Budova MsÚ.Historické pamiatkyMEŠTIANSKY DOM

Ul. Bratislavská 5
908 51 Holíč

Meštiacky dom na Bratislavskej ulici je dvojpodlažnou stavbou s manzardovou strechou. Je to pôvodne barokový obecný dom z roku 1624. Je tradične umiestnený v strede mestečka, pri hlavnej komunikácii. Na pláne Holíča z 18. Storočia je radnica označená nemecky ako
„ Obecný dom" . Budova bola v II. polovici 18. storočia trojkrídlová, poschodová, podpivničená. Najreprezentatívnejším priestorom bola radná sieň. V radnej sieni sa súdilo, volilo, vyberali sa pokuty a úradovalo. V roku 1910 je „Obecný dom" prestavaný a prefasádovaný v secesnom štýle. Dvojpodlažná stavba má asymetricky riešený vstup uzavretý kovanou mrežovou bránou, nad vstupom na secesnej fasáde v štukovej omietke je erb mesta s datovaním 1624 – 1910. Náznaky podoby erbu sa datujú do roku 1442 a spája sa s rodom Šlikovcov, ktorí vlastnili Holíč od roku 1437. Jedno z polí erbu rodu Šlikovcov obsahuje figúru korunovaného leva, ktorý drží biely kostolík. Podľa znaku vznikol aj pravdepodobne názov Holíča, ktorý sa nazýval Alba Ecclesia – Biely kostol.
Meštiansky dom je Národnou kultúrnou pamiatkou a v súčasnosti slúži pre potreby Mestského úradu .


Megality a budova fajansy.Historické pamiatkyHOLÍČSKE MENHIRY

Ul. J.J.Boora 2
908 51 Holíč

Pochádzajú pravdepodobne z kultového objektu objaveného na Slovensku v roku 1988 v priestore pod Kalváriou, ktorý bol súčasťou pravekého rondelu o priemere 60 metrov. Súbor pozostáva z 22 zachovaných kultových kameňov, ktoré sú rozdelené na mužské a ženské. Najväčší kameň má dĺžku 6,8 metra. Aj keď sa kultové kamene nachádzajú v mnohých krajinách, na Slovensku sú doteraz prezentované len v Holíči. Nález budí pozornosť nielen domácich obyvateľov a mnohých turistov, ale aj odborníkov na megalitické pamiatky zo zahraničia ( www.megalit.szm.sk ). Menhiry sú sprístupnené širokej verejnosti za objektom manufaktúrnej budovy „Fajansy" počas celého roka.




Veterný mlyn.Historické pamiatkyznamka
VETERNÝ MLYN
k. ú. Holíč

908 51 Holíč

Veterný mlyn patril k najstarším dreveným veterným mlynom nemeckého typu na území Čiech, Moravy a Slovenska. Je zachytený na rytine l. Schmalhofera pochádzajúcej z roku 1801. Tento pôvodný mlyn pravdepodobne vyhorel.
Nahradil ho murovaný kamenný veterný mlyn, ktorý sa zachoval dodnes. O jeho výstavbu sa zaslúžil stolársky majster František Sláma. Mlyn je trojpodlažný, podpivničený pochádza z 80. rokov 19. storočia.
Pôvodne bol vybavený otočnou kužeľovitou strechou, v súčasnosti je strech nahradená tehlovou kupolou. Technické vybavenie mlyna sa nezachovalo. Mlyn sa nachádza v zalesnen prostredí, ktorého areál sa využíva na rôzne kultúrno – spoločenské akcie. Je vo vlastníctve Poľovníckeho združenia a využívaný ako poľovnícka chata.

Veterný mlyn je možné navštíviť počas Letnej turistickej sezóny viď balík č.3 a v rámci Dní Európskeho kultúrneho dedičstva

13