Mestská polícia sa dištancuje od dezinformácií šíriacich sa na sociálnych sieťach. Tieto sa nezakladajú na pravde, poškodzujú dobré meno mestskej polície a zhoršujú bezpečnostnú situáciu v našom meste. Budeme nápomocný orgánom činným v trestnom konaní pri vyšetrovaní tohto prípadu. Taktiež zvažujeme všetky právne kroky proti šíriteľom týchto sprav.

                                                                                                                                                                     Stanislav Chocholáček
                                                                                                                                                                       náčelník MsP Holíč 

Pamiatky

HISTÓRIA
Mesto Holíč je známe svojou bohatou históriou, na čo úzko nadväzuje i množstvo kultúrnych pamiatok, prevažne sakrálneho charakteru.
Zatiaľ prvá známa písomná zmienka o Holíči pochádza z roku 1205, kedy sa nazýva Wywar, čiže Nový Hrad. Podľa ustanovenia Bélu IV. sa Holíč stal sídlom pohraničného komitátu. Mestečko a hrad patrili kráľovi, ktorý ho neskôr dával do zálohy svojim verným feudálom. Medzi najznámejších držiteľov panstva patrili Stibor zo Stiboríc a neskôr Coborovci. Začiatkom 14. storočia tak ako všetky hrady patril i Holíč Matúšovi Čákovi Trenčianskemu. Najslávnejšie obdobie prežil Holíč od roku 1736, kedy panstvo kúpil manžel Márie Terézie František Štefan Lotrinský. Holíč získal štatút cisársko - kráľovského mestečka


PAMIATKY
Táto stará kultúrna oblasť, ktorou v minulosti prechádzala cez brod rieky Moravy významná diaľková obchodná cesta, bola osídlená už od praveku. Okolie Holíča bolo i hospodárskym zázemím hlavného mesta Veľkej Moravy. Veľkomoravská kamenárska osada sa začala rozvíjať okolo kráľovského komitátneho hradu už na prelome 12. a 13. storočia. Zatiaľ prvá známa písomná zmienka o Holíči pochádza z roku 1205, kedy sa nazýva Wywar, čiže Nový Hrad. V roku 1228 sa tu spomína colná stanica na diaľkovej obchodnej ceste. Podľa ustanovenia Bélu IV. sa Holíč stal sídlom pohraničného komitátu.
Mestečko a hrad patrili kráľovi, ktorý ho neskôr dával do zálohy svojim verným feudálom. Medzi najznámejších držiteľov panstva patrili Stibor zo Stiboríc a neskôr Coborovci. Začiatkom 14. storočia tak ako všetky hrady patril i Holíč Matúšovi Čákovi Trenčianskemu, ktorý oň zviedol v roku 1315 víťaznú bitku s českým kráľom Jánom Luxemburským. Najslávnejšie obdobie prežil Holíč od roku 1736, kedy panstvo kúpil manžel Márie Terézie František Štefan Lotrinský. Holíč získal štatút c.k. mestečka a v tomto období vyrástla nová baroková časť mesta. Z pôvodného hradu si Habsburgovci vybudovali monumentálne barokové letné sídlo. Holíčsky zámok sa stal obľúbeným letoviskom c.k. rodiny a prvým miestom v Uhorsku, kde sa začalo hrávať šľachtické divadlo. V 19. storočí bol Holíč najľudnatejším a ekonomicky najprosperujúcejším mestom Záhoria. V období budovania komunizmu zmenil Holíč svoju tvár. Boli vybudované štyri veľké panelové sídliská, sieť sociálnych, predškolských a školských zariadení, no bohužiaľ všetko na úkor celistvosti historickej architektúry.
V súčasnosti sa mesto snaží nadviazať na svoju bohatú históriu. Zachováva si kolorit významného centra severného Záhoria a so svojimi kultúrnymi aktivitami a stavebnými pamiatkami je vyhľadávaným turistickým miestom. Dnes má Holíč 11 425 obyvateľov a vzhľadom na nové výzvy má pred sebou skvelú perspektívu. Chotár sa rozprestiera na ploche 3.478 ha.


GOTICK_KOSTOL_BOSKHO_SRDCAGOTICKÝ KOSTOL BOŽSKÉHO SRDCA
jednoloďový zaklenutý valenou klenbou s lunetami. Postavený bol v roku 1387 a do roku 1780 slúžil ako farský kostol, striedavo zasvätený sv. Martinovi a Božskému srdcu. Koncom 17. storočia bol barokovo upravený a doplnený vežou. Barokový hlavný oltár je zasvätený sv. Martinovi a bočné oltáre sv. Šebestiánovi a sv. Rodine. Staré zvony kostola skončili počas 1. svet. vojny v zlievárňach. Tie dnešné boli inštalované 25. mája 1924. Lavice v sanktuáriu a lustre z brúseného skla pochádzajú zo zámockej kaplnky.





KOSTOL_A_KLTOR_KAPUCNOV_KOSTOL A KLÁŠTOR KAPUCÍNOV

barokovo-klasicistická stavba postavená podľa projektov J.N. Jadota v rokoch 1752 až 1755. Kostol je jednoloďový s rovným uzáverom presbytéria, zaklenutý pruskými klenbami. Vnútorné zariadenie je barokovo-klasicistické, zväčša pôvodné z druhej polovice 18. storočia. Od roku 1755 je farským kostolom. V súčasnosti kostol a kláštor spravuje rehola premonštrátov. Kláštor je pristavaný k východnej strane kostola a má štvorcový pôdorys s dvorom v strede. Miestnosti v dvojpodlažnej stavbe sú zaklenuté pruskými a zrkadlovými klenbami 


LORETNSKA_KAPLNKALORETÁNSKA KAPLNKA
kaplnka vznikla ako románsky kostolík, ktorý dal pravdepodobne i názov mestečku. Holíč sa v dobových prameňoch spomína ako Alba Ecclessiae, Weisskirchen, čiže Biely kostol. Archeologickým prieskumom bol zistený ešte starší kamenný objekt, takže je to v základoch nastaršia stavebná pamiatka v meste. Kaplnka slúžila v nepokojnom 16. storočí ako pravoslávny kostol a bol v nej pochovaný i jeden z najznámejších šľachticov Peter Bakič. Dnešný barokový výzor získala v 18. storočí.






FLORINSKA_KAPLNKA_FLORIÁNSKA KAPLNKA
centrálna polygonálna barokovo-klasicistická stavba postavená na mieste staršieho sakrálneho objektu na cintoríne. Predpokladá sa, že je to miesto s najstarším osídlením.











EVANJELICK_TOLERANN_KOSTOLEVANJELICKÝ TOLERANČNÝ KOSTOL
postavený v roku 1787. Je to jednoloďová stavba zaklenutá valenou klenbou s lunetami. Vnútorné zariadenie je pôvodné.












zmok1ZÁMOK
Bol vyhlásený národnou kultúrnou pamiatkou v roku 1970. Jeho dnešný neskorobarokový výzor je výsledkom prestavby renesančnej protitureckej pevnosti na reprezentačné letné sídlo cisársko - kráľovskej rodiny Habsburgovcov. Trojpodlažná obytná budova, pôdorysne riešená do tvaru písmena U je obohnaná mohutným dvojnásobným systémom hradobného múru a priekopy, za ktorými pokračoval rozsiahly ohradený park zničený po roku 1919.
V 20. storočí však nemal zámok šťastný osud, interiér sa značne poškodil a dlhé roky zámok nebol prístupný verejnosti.
V súčasnej dobe však priestory zámku opäť ožívajú. Mesto Holíč využíva zámok počas letnej turistickej sezóny predovšetkým  na rôzne spoločenské a kultúrne podujatia.
V priestoroch zámku bola v roku 2005 zriadená Mestská galéria, ktorá je otvorená počas letnej turistickej sezóny. Konajú sa tu výstavy rôznych umelcov zo Slovenska i zo zahraničia.
Skutočnosťou je, že z pôvodnej bohatej výzdoby miestností zámku sa zachovali prakticky len dve - kaplnka a tzv. Čínska sála.
Čínska sála sa nachádza v strednej časti prvého poschodia. Jej steny pokrývali tapety z pravej kože, ktoré sú z dôvodu ich ochrany a zachovania demontované. Anonymný autor na tapetách zobrazuje čínsku krajinu z obdobia dynastie Ming. V súčasnosti sa v nej organizujú koncerty vážnej hudby  domácich i zahraničných umelcov.

Najstaršie zistené osídlenie lokality kaštieľa je datované od druhej polovice 12. storočia. Doložené je torzami sídliskových objektov na akomsi vyvýšenom výbežku - poloostrove, ktorý bol od východu voľne prístupný. Tieto prírodné danosti využili prví obyvatelia areálu pri budovaní opevnenia, ohraničujúceho plochu zhruba 57 x 39 metrov. V roku 1315, počas bojov Matúša Čáka s Jánom Luxemburským dostáva sa holíčsky pohraničný hrad do popredia a pod názvami Holicz alebo Alba Ecclesia sa spomína v súvekých kronikách - Zbraslavskej a Dalimilovej. V čase, kedy holíčsky hrad ovládal Matúš Čák Trenčiansky, bol vybudovaný nový priestranný objekt obdĺžnikovej, trojpriestorovej dispozície s vybiehajúcou hranolovou vežou v severozápadnom nároží. Bol to nový typ paláca nesúvisiaci s opevnením, kde stredný t. j. najväčší priestor bol uzavretý z dvoch užších strán vežami. Dvojpodlažná stavba umiestnená do južnej časti areálu rovnobežne s opevnením, rešpektujúca tak kamenný obytný objekt prvej stavebnej fázy, vytvorila základnú osnovu južného krídla holíčskeho kaštieľa. Archeologickým výskumom sa zistilo, že palác o rozmeroch 49 x 11,5 metrov, orientovaný po dĺžke V-Z vystavali v jednej stavebnej etape.

Archeologickým výskumom sa zistila na objekte rozsiahla prestavba, datovaná do polovice 15. storočia, ktorá si vyžiadala súčasne likvidáciu najstaršej obytnej budovy i predgotického opevnenia. Novému zámeru bol prispôsobený tiež palác zo 14. storočia. Vežovitú stavbu o rozmeroch 250 x 530 cm, vybiehajúcu na severnej strane SZ nárožia, nevyhovujúcu realizácii nového projektu rozobrali po základové murivo a k západnému múru veže a severnému múru paláca zo 14. storočia pristavali ďalší 15 metrov široký palác, zabudovaný dnes v západnom krídle kaštieľa, neskôr rozšírenom o východnejšie predstavané priečelie.

Neskorogotické opevnenie z 15. storočia stavané na pilotáži vymenili v období renesancie za veľkoryso komponované protiturecké hviezdicové opevnenie, pospájané kazematami s vonkajšou i vnútornou priekopou. Súčasne podpivničili takmer celé nádvorie a v rámci areálu k vonkajšiemu opevneniu situovali hospodárske budovy. Dobudovaný bol tiež severný a rozšírený západný trakt kaštieľa. Písomné pramene spomínajú dokonca uzavretie pôdorysu objektu východným - nadzemným traktom. Táto renesančná hviezdicová pevnosť bola dostavaná po roku 1678. Od roku 1736, keď sa objekt stal majetkom Habsburgovcov, uskutočňovalo sa postupné prebudovávanie blokovej renesančnej pevnosti na trojkrídlový barokový kaštieľ s novou funkčnou náplňou. Prestavba bola vykonaná pod vedením najvýznamnejších rakúskych architektov a umelcov F. A. Hildebrandta, J. N. Jadota, J. B. Chamanta a i. Baroková prestavba Holíčskeho kaštieľa bola veľkým stavebným podujatím, ktorého výsledok sa zaraďuje medzi vrcholné barokové diela na území Slovenska. Monumentalita objektu, jeho veľkorysá architektonická koncepcia a historické reálie boli dôvodom na jeho vyhlásenie za národnú kultúrnu pamiatku. 


KOMPLEX_MANUFAKTRNYCH_BUDOVKOMPLEX MANUFAKTÚRNYCH BUDOV
Budovy holíčskej manufaktúry pochádzajú z druhej polovice 18. storočia. Na mieste starších habánskych keramických dielní začal budovať v roku 1755 zakladateľ manufaktúry František Štefan Lotrinský nové moderné symetrické budovy. Výrobné objekty boli situované do jednej časti komplexu dvoch dvojpodlažných krídiel. V druhej časti boli byty remeselníkov. V rokoch 1783 – 1791 boli vo fabrickej časti budovy pristavené ďalšie dve jednopodlažné krídla, v súčasnosti už zväčša asanované. V jednotlivých krídlach sa nachádzali úpravovňa hliny, glazúrovňa, výrobňa mufiel, pece, tehelňa, laboratóriá, sklady, maliarska dielňa, predajňa a kancelárie. Po zastavení výroby bolo vo výrobných priestoroch v roku 1836 zriadené kasíno s tanečnou a divadelnou sálou a časť objektu bola adaptovaná na byty zamestnancov c. k. majetkov.


METIANSKY_DOMMEŠTIANSKY DOM
Meštiacky dom na Bratislavskej ulici je dvojpodlažnou stavbou s manzardovou strechou. Je to pôvodne barokový obecný dom z roku 1624. V roku 1910 prestavaný a prefasádovaný v secesnom štýle. Dvojpodlažná stavba s manzardovou strechou má asymetricky riešený vstup uzavretý kovanou mrežovou bránou, nad vstupom na secesnej fasáde v štukovej omietke je erb mesta s datovaním 1624 – 1910.





 


vodn_mlynVODNÝ MLYN
dvojpodlažná budova zámockého mlyna je v súčasnosti v súkromných rukách a je neprístupná. Mlyn má zachované technické mlynské zariadenia z konca 19. a začiatku 20. storočia. Tak ako všetky hospodárske objekty v okolí zámku aj mlyn s ním bol spojený podzemnou chodbou.





vetern_mlynVETERNÝ MLYN
kamenný trojpodlažný podpivničený. Postavený bol koncom 19. storočia. Mlieť sa v ňom prestalo po prvej svetovej vojne. Otočná strecha bola nahradená tehlovou. Dlho chátral až sa ho ujalo miestne poľovné združenie. Nachádza sa v jednom z turisticky najatraktívnejších miest v Holíči.

13