Dňa 13. decembra 2010 sa v budove ,,fajansy" v meste Holíč uskutočnila slávnostná vernisáž výstavy ,,Život bez domova" z Argentínskej pozostalosti J. C. Hronského. V slávnostnej atmosfére, ktorú nám navodili súrodenci Kubinových zo ZUŠ Holíč, prítomných hostí privítal vedúci Oblastného pracoviska Matice slovenskej pre Záhorie p. Mihál. Zároveň poďakoval prítomným hosťom za súdržnosť, podporu, že si za ten krátky čas našli k Matici slovenskej cestu. Svojou účasťou na podobných akciách nepodporujú iba ducha Matice slovenskej, ale aj lokálpatriotizmus, ktorý robí mesto mestom a národ národom.
Naša úloha nie je hocijaká, je dôležitá pri budovaní národnej hrdosti. Hrdosti na osobnosti, prácu, na udalosti, ktoré významné osobnosti národa preukázali za svoj bohatý život. A život veru vôbec nebol ľahký.
Svoj život neprežívali, ale doslovne žili, aj keď v niektorých prípadoch by pre nich samých bolo lepšie, keby ho iba prežili.
Aj pre J. C. Hronského by v určitých obdobiach života bolo lepšie život iba prežiť ako ho žiť. Bez strachu o svoj život a život svojej rodiny. Mohol sa vzdať národa, mohol zabudnúť ako sa aj v tejto či dobe minulej často stáva.
Ale urobil opak. Život žil, bojoval, nevzdal sa...
Pod jeho vedením sa i Matica slovenská stáva skutočným a reprezentačným stánkom slovenskej vedy, kultúry a vzdelanosti. Bol to on, kto sa staral o budovanie Slovenskej národnej knižnice, ktorá uchovávala jedinečné zbierky kníh, rukopisov národnej kultúry Slovákov a iných materiálov nevyčísliteľnej hodnoty. Bol to on, čo založil tlačiareň Neografiu ,,tlačiarenskú veľmoc na Slovensku", vďaka čomu sa mohla Matica slovenská stať naozaj nadkonfesionálna, apolitická...
V roku 1945 predvídavo odchádza do Rakúska a neskôr do Talianska, kde ho ale na príkaz Pražskej vlády, keď bol nezmyselne urážajúco vyhlásený za vojnového zločinca, zatýkajú. Za pomoci priateľov sa mu darí zo svojho žalára ujsť. Odchádza loďou Mendóza do Argentíny. Do Európy sa za života už nevráti.
Trvalo sa usádza v pútnickom meste Luján. Tu začína Hronský odznova, od základov, ale je to človek silný, ktorý ani raz nezaprel, že je Slovák. Od začiatku sa zapája do zahraničného slovenského diania a vrcholom jeho práce bolo v poslednom roku svojho života založenie Zahraničnej Matice slovenskej. Do konca svojej životnej cesty jasne ukazuje, že žije a bojuje  pre národ!
Dňa 8. augusta 1993 sa mu posmrtne splnila jeho túžba, jeho sen, vrátil sa na svoje rodné a milované Slovensko. Jeho pozostatky boli uložené na Martinskom národnom cintoríne spolu s manželkou Valériou rodenou Ružinákovou.

Každý z nás sa nezapíše do pomyselnej knihy Slovenského národa. Ale tým, čo sa to podarilo, patrí z našej strany česť a večná sláva. Výstavami, prednáškami prezentujeme národný ekumenizmus a napomáhame mladej generácii budovať myšlienku Štúra, Štefánika, Hronského či iných nie málo významných dejateľov Slovenského národa.
Pavol Mihál

Fotogaléria: foto - Ján Lánik