V úvodnom príhovore primátor Zdenko Čambal okrem iného ocenil, že štúdia, ktorá rieši využitie holíčskeho zámku, má vysokú úroveň. Na základe nej by mala byť následne vypracovaná projektová dokumentácia, podľa ktorej by malo prísť po častiach k postupnej revitalizácii a rekonštrukcii tohto bývalého tereziánskeho sídla.
Konferencia by podľa jeho slov mala byť pre jej účastníkov nielen prínosom z pohľadu získaných informácií ale zároveň aj motiváciou k prípadným podnetom, ktoré by pomohli prispieť k napĺňaniu uvedeného zámeru.
Prítomní sa z príspevkov odborníkov, členov projektového tímu k rekonštrukcii holíčskeho zámku dozvedeli najprv o histórii tejto národnej kultúrnej pamiatky, o ktorej porozprával historik Rudolf Irša. S informáciami týkajúcimi sa plánovanej rekonštrukcie zámku v Holíči oboznámil Peter Bibza z Trnavského samosprávneho kraja. Ako okrem iného uviedol, plán je zameraný na rekonštrukciu celého areálu a prípravu štúdie jeho využiteľnosti. Celková rekonštrukcia si podľa predpokladov vyžiada náklady vo výške zhruba trištvrte miliardy korún.
„Iniciovali sme vznik platformy, štruktúry, ktorá by formou združenia právnických osôb zastrešovala všetky činnosti spojené s rekonštrukciou a následným využívaním zámku. Nosným členom tejto platformy by však bolo Mesto Holíč,“ uviedol v súvislosti s financovaním celého projektu Peter Bibza.
Účastníci konferencie si vypočuli aj príspevok na tému súčasnosť a budúcnosť historických zámockých záhrad autorky Anny Dobruckej, krajinnej architektky. Ako okrem iného uviedla, v súvislosti so zámerom obnovy a rekonštrukcie zámku v Holíči sa ponúka priestor na využitie genofondu v lokalite tvoriacej priestor od Holíča až ku Kopčanom. Reálnymi v tomto smere sú snahy o nadobudnutie približnej podoby, akú mala táto oblasť v období pred niekoľkými stáročiami.
S projektom rekonštrukcie jednotlivých objektov a s predstavou ich konkrétneho využitia oboznámil vo svojom príspevku architekt Marián Lupták, spracovateľ projektového zámeru rekonštrukcie holíčskeho zámku. Podľa jeho vyjadrenia by v hlavnom objekte mali byť reprezentačné priestory, od ubytovania cez spoločenské miestnosti, ktoré budú poskytovať dostatočne kvalitné priestory aj na vrcholné politické stretnutia.
„ V objekte bývalej tabačiarne navrhuje projekt umiestnenie kongresového centra so svojim reštauračným zázemím. Objekt na protiľahlej strane by mal slúžiť ako relaxačné centrum, kde by malo byť fitnescentrum, vodoliečba, sauna či kolkáreň.  
Jeden z objektov takzvaného veľkého depozitu je plánovaný pre  uskutočňovanie rôznych výstav a spoločenských podujatí, ďalší ako možné sídlo firiem resp. pre reprezentačné využitie Slovenska či Európskej únie,“ uviedol M.Lupták.
Objekty v zadnej časti areálu, ktoré sú v súčasnosti vo veľmi zlom stave, plánuje projekt využiť ako hospodársku prevádzku areálu i ako možnosť pre prezentáciu holíčskej fajansy so stálou i predajnou výstavou a predvádzaním výroby fajansy.
„Snahou celej štúdie, veľmi správne pochopenou od predstaviteľov Mesta, Trnavského samosprávneho kraja a veríme, že aj od Slovenskej republiky, je vybudovať a ponúknuť toto organizáciám Európskej únie a tým aj požiadať o spolufinancovanie tohto náročného projektu,“ uviedol M.Lupták.
Projekt ráta aj s obnovou vstupných priestorov zámku vrátane starej tereziánskej záhrady s prípadným napojením ku kaplnke sv.Margity a žrebčína v Kopčanoch, čím by sa vytvoril priestor pre pešiu turistiku i cykloturistiku.
Podľa slov Petra Bibzu, prvá fáza realizácie projektu je plánovaná začiatkom roku 2008, kedy by mali byť pridelené prvé granty. V priebehu nasledujúceho roka by mala byť ukončená prvá z etáp samotnej realizácie, ukončenie celkovej rekonštrukcie sa predpokladá o dvanásť až pätnásť rokov.